(2015-2017) Vo firme som spoznal kolegu, s ktorým sme si hneď od začiatku sadli. Mali sme veľa spoločného – podobné zmýšľanie, zanietenie pre trhy, špekulantstvo a túžbu ukrojiť si časť z koláča aj pre seba. Okrem trhov sa roky venoval hľadaniu výhod v stávkovaní. Boli sme si v mnohom podobní, no zároveň úplne odlišní, čo sa časom ukázalo ako skvelý hybný motor.
Jedného dňa mi zavolal, že má novinku, ktorú by so mnou rád pred prácou prebral v parku. Netušil som, o čo ide, ale v jeho hlase bolo cítiť napätie, očakávanie a vzrušenie. Po rokoch skúšania a hľadania objavil skulinku na trhu, ktorú bolo možné speňažiť – neefektivitu, ktorú bookmakeri nesprávne naceňovali. Bolo leto 2015, niekoľko mesiacov pred úplným meltdownom vo firme. Nastavili sme si podmienky a rozbehli spoločnú špekulantskú gambling spoluprácu. Spočiatku sme sa zamerali len na jednu ligu, kde kamarát objavil edge, a využívali sme ju naplno na viacerých frontoch. Samozrejme, sem-tam sa objavili problémy – blokované účty, maximálne limity na stávku a podobne – no prvú sezónu sme ustáli veľmi pekne. Potom však prišli problémy vo firme a zároveň koniec futbalovej sezóny.
Nový rok sa niesol v duchu – pravdepodobne končíme v práci, tak skúsme zo stávok vyťažiť, čo sa dá, kým náš edge úplne nezanikne. Firma ešte nejaký čas fungovala, no práce ubúdalo. Naplno sme sa preto zamerali na hľadanie príležitostí v rôznych ligách a u nových bookmakerov.
Vždy, keď to vyzeralo, že náš bočný biznis končí, nejako zázračne sme objavili novú ligu alebo nového bookmakera. Počas dvoch rokov sme testovali desiatky súťaží a líg, analyzovali tisíce až desaťtisíce dát – a to všetko manuálne. Aj keď edge v našej pôvodnej lige postupne mizol, dokázali sme plynule prejsť na nové ligy. Teda, „plynulo“ – vždy to bola viac-menej náhoda, že sa nám v kritickej chvíli podarilo objaviť niečo nové, keď sme už takmer vyschli alebo nám bookmaker zabuchol dvere. Postupne sme nahromadili slušný bank, no neustále sme bojovali s technickými problémami a legislatívou. Vedeli sme, že trh na nás skôr či neskôr zareaguje. Neustále riešiť to isté – blokované účty, znížené maximálne limity na stávky, legislatívu a zhoršujúce sa kurzy – sa stávalo vyčerpávajúcim a priestor pre ďalší rast bol minimálny.
Tieto mesiace a roky mi otvorili oči. Dovtedy som o sebe nevedel takmer nič. Až vďaka kamarátovi som začal chápať silu systému a štatistickej výhody. Zároveň som pochopil, kde sú moje silné stránky a v čom mám pridanú hodnotu. Obaja sme si vytvorili slušný bank a rezervu do života. Zrazu som sa ocitol v situácií, kedy som nepočítal peniaze od výplaty do výplaty, ale mal som na účte našolichaný bank na ďaľších kľudných 5 rokov života. No realita mi začala unikať pomedzi prsty – nevedel som si predstaviť ísť späť do bežného zamestnania za klasickú mzdu. Pomer práca + čas = mesačný plat prestal dávať zmysel.
Aj keď sme úspešne fungovali dva či tri roky, v hlave mi stále ostávali pochybnosti. Celú myšlienku som dostal naservírovanú pred nos, všetku drinu a trápenie na začiatku si odtrpel kamarát. Nebol som si istý, či mám skutočne vlastnú hodnotu, schopnosť sám objaviť a generovať. Zároveň som však bojoval s predstavou návratu do zamestnania – nechápal som, prečo by som mal pracovať od rána do večera za rovnaký plat, aký sme niekedy dokázali zarobiť za víkend. Moje „základy“ sa začali rúcať – všetko, na čom som vyrastal, prestávalo dávať zmysel. Mal som možnosť ochutnať iný život a už som sa nechcel vrátiť späť.