(2013) Ešte pred príchodom do zahraničia som bol pozvaný na pohovor. Nemal som záujem pracovať opäť v sales, chcel som sa priblížiť k tradingu. Bolo mi prezentovaných niekoľko pozitív, prečo by ponúkaná pozícia pre mňa mohla byť zaujímavá: práca pre americkú banku, privátna klientela, existujúci kmeň klientov, primárne investície a wealth management s podporou veľkej americkej banky. Dal som sa nahovoriť. Prichádzal som do zahraničia, mal som istú prácu, natreté ústa medom, spokojnosť. Stále som prijatie pozície obhajoval tým, že idem do lepšieho a je to pre mňa prechodný job. Vždy budem môcť zmeniť prácu, keď sa niečo objaví.
Kolektív bol super, klienti fajn, ale… Od začiatku to bolo trápenie. Ako pre mňa, tak aj pre šéfov. Milión školení, kvantum administratívy, úplne nezmyselný interný systém. Opäť som otvoril dvierka do komnaty s tradingom a začal intenzívnejšie študovať. Otvoril som live forex účet, poslal tam pár drobákov a počas pracovného dňa alebo obeda jedným okom obchodoval. Aj keď to malo ďaleko od pravého tradingu, skúšal som. V práci som mal tablet v ruksaku, pripojený na Wi-Fi susednej reštaurácie. Easy. Účet som samozrejme výraznejšie nepohol a testovaniu ani štúdiu som veľmi neublížil. Spätne by som to prirovnal k pokusu o operáciu bez akéhokoľvek lekárskeho vzdelania a praxe. Prešiel takmer rok a nikam som sa neposunul. Frustrácia rástla, nechuť k práci duplom, trading sa nikam neposúval. Bolo to ťažké obdobie, nabiehali na mňa slušné depresie. Na začiatku som mal plán: kedykoľvek zmením prácu, túto som bral len kvôli tomu, že sa naskytla ako prvá ponuka v novej krajine. Ale v depresiách, s tunelovým videním a veľkým egom, nebola v mojich očiach zmena práce tá najlepšia možnosť. Bral som to ako osobný fail – ako budem vyzerať pred rodinou a kamarátmi? Odchádza z banky po roku? Alebo ešte lepšie, dostal výpoveď? To ma žralo najviac. Našťastie mám skvelú ženu, ktorá mi niekoľkokrát pripomenula, aký bol môj pôvodný plán. Začal som mať otvorenú myseľ voči novým ponukám. Samozrejme, stále ma trápili negatívne, depresívne myšlienky, cítil som sa fakt zle.
Ako to býva, v tme zasvieti svetielko. Podobne ako pár rokov predtým, keď som náhodou zazrel inzerát do banky, aj tentokrát mi pri prehľadávaní internetu v práci skočila do očí veľmi zaujímavá ponuka. Netuším prečo, ale pozeral som si web, na ktorý som nikdy predtým nechodil. Viem, že som chcel zmenu, strašne som chcel zmeniť prácu a dostať sa tam, kde som plánoval. Sedím s vyvalenými očami, padnutou sánkou na ponuku a vedel som, že toto je ono. Ihneď som vedel, že to je moja šanca. Bola v podstate forma súťaže. Ak nájdete ihlu v kope sena, otvára sa možnosť spolupráce. Vedel som, že na to mám – išlo o hľadanie cenného papieru, ktorého konštrukcia nebola správne nacenená. Dal som tomu takmer dva týždne, od rána do večera, musel som to byť ja, prišlo mi to celé ako zázrak. Bol som o tom presvedčený. Denno-denne som refreshoval správy, či sa to už niekomu podarilo. S každým dňom moje sebavedomie rástlo. Okolo konkrétneho papiera som krúžil ako žralok. Fast forward, o pár dní neskôr sedím v konkrétnej firme a dohadujem podmienky spolupráce. Opäť sa v tuneli rozsvietilo…