Z jamy sa mi vyhrabať nepodarilo. Som zase “tam”, kde som si sľúbil, že sa už nikdy nevrátim. Prestal som cvičiť, celý mesiac prasacenia, covid-lockdown režim. Kam ďalej?
Ťahám to už štyri mesiace v kuse, od rána do večera. Nonstop čumím do Twitteru, trhy sú pomalé a ja sa nudím. Neviem, do čoho kopnúť od radosti. Scrollujem internety, youtube, hlúposti. Niečo sa vo mne deje a netuším čo. A do toho všetkého – radostná novina, ktorá ma paradoxne deptá: čakáme druhé dieťa.
Nemám chuť cvičiť. Nemám chuť čítať. Nemám chuť hrať sa so synom. Nemám chuť rozprávať sa s manželkou. Cítim sa vyhorený. Nie je to dobré. Chcem vypadnúť von, do prírody. Úplne vypnúť – na dlho.
Potrebujem sa vrátiť na správnu cestu. Pozrel som si svoje staré poznámky, viem presne, čo mám robiť. Cvičenie je začiatok, cesta k disciplíne. Druhý krok – dokončiť excel, na ktorom sa týždne zasekávam. Kým to nebude hotové, neposuniem sa.
Zajtra je piatok. Dám si off. Pôjdem pozrieť do lesa, celý deň bez pc. Fakt potrebujem pauzu, cítim to v každej oblasti.
Plán reštartu:
cvičenie
off twitter
dokončiť excel
vyčistiť hlavu – meditácie
Nechcem si to priznať, ale mimino a peniaze, plus ten nepretržitý ťah od júla, mi dávajú poriadne zabrať. Hlava je preťažená. Nezačnem žiadny nový projekt, kým nerefreshnem disciplínu, hlavu, telo, seba. Stratégiu mám. Nestresuj sa budúcnosťou – peniaze, dieťa, bývanie, práca… nejako sa to vyvinie.
A hlavne – potrebujem pauzu. Viac než čokoľvek. Vyčistiť hlavu, myseľ.