Twitter… Áno, či nie?
V mnohom mi pomohol posunúť sa vpred, no zároveň mi priniesol niekoľko (mnoho) bezsenných nocí, frustrácií, premrhaného času a peňazí.
Vďaka Twitteru som objavil ziskových traderov, ktorí sú ochotní pomôcť, deliť sa denne o skúsenosti a vedomosti – zadarmo. Zo začiatku je však obrovským problémom rozoznať, kto je konzistentný trader a kto len ďalší marketingový prd predávajúci svoje „tajomstvá“. Niekedy je sieť followerov týchto omrdávačov taká silná a dôveryhodná, že je ťažké vidieť za oponu.
Mnoho traderov – falošných aj skutočných – zdieľa ako súčasť svojho procesu denný PnL. Často ide o závratné čiastky pre bežných ľudí. Na jednej strane je to frustrujúce, vidieť niekoho denne generovať ročné výplaty. No čím dlhšie v tom svete fungujem, tým viac sa to stáva realitou. Kedysi bolo 100–1000 dolárov veľký obnos. Po troch rokoch života vo svete, kde denne vídam zisky 10 000–100 000, sa vytvorí bublina. Iná realita.
Existujú stovky ziskových stratégií, časových rámcov, spôsobov ako „očistiť rybu“. Ak mám vlastný systém s jasnými parametrami a viem, že niektoré trhové cykly mu sedia viac než iné, je ťažké prestať obchodovať alebo znížiť risk v čase, keď neperformuje. O to viac, keď na Twitteri sledujem traderov, ktorí aj v takých obdobiach dosahujú šialené denné čísla. Ťažko sa odpútavam a uvedomujem si, že ich stratégia môže byť úplne iná.
Traderov je vo svete málo. Je to osamelá profesia. Mať komunitu, známych, o ktorých sa dá oprieť, komu sa zveriť, je super. Nájsť ľudí s podobným zmýšľaním a v podobnej situácii často pomôže prekonať ťažké obdobia.
Na Twitteri môžem nájsť inšpiráciu, nápad, smerovanie. Ale prácu za mňa nikdy neurobí. Je na mne vypnúť ho a ísť študovať. Twitter nie je opora pri tradingu. Tou sú skúsenosti, vedomosti, intuícia, systém…
Je to dvojsečná zbraň – dobrý sluha, ale zlý pán. Je na zvážení, či neberie príliš veľa času, či sa naň človek neupína priveľmi. A hlavne, či nezasahuje do mentálneho stavu – frustrácia, závisť, depresia.