Pustil som sa na dlhú screeningovú journey. Od rána do večera som nonstop testoval a skúšal rôzne stratégie, indikátory. Kombinácie moving averages, ich crossy, timeframy, čokoľvek, čo ma napadlo. Niekoľko mesiacov vkuse. Žiadne hlbšie zamyslenia, rozpravy… len som screenoval.
Koncom roka som sa prepracoval ku kompletnému systému – tri patterny, ktoré mali detailne určené a naprogramované podmienky pre vstup a výstup. Bolo to však niečo úplne iné ako systém, na ktorom som pracoval posledný rok. Presunul som sa z 1m timeframe na 5m. Trvalo mi tri mesiace kompletne ich dotestovať. Skončil som v decembri a pustil som sa rovno do jeho live tradingu. Mal som systém a ten som dodržiaval. Denne generoval aj 10–15 signálov.
Avšak, november = strata, december = strata, január = strata. Pripisoval som to sviatkom, ale časom som si uvedomil, že pri backtestoch som subjektívne selektoval ziskových kandidátov. Čísla z reálneho obchodovania boli diametrálne odlišné oproti backtestom. Toto bol začiatok februára, medzitým sa však odohrával ešte druhý príbeh —
Pre rok 2020 som sa rozhodol ponoriť sa do seba ako jeden z mojich hlavných cieľov. Začať hľadať odpovede. Nevedel som kde začať, kade sa uberať. Vedel som len to, že niekde začať musím. Z rôznych múdrych knižiek som prevzal nápady, vytvoril štruktúru a začal spisovať. Postupne som sa dopracoval ku kostre, základným bodom, na ktoré chcem “odpovede”.
Veľa som písal, lovil v minulosti, skladal puzzle. Jedna vec, ktorá ma chytila, boli špecifické momenty v živote, kedy som sa náhodou posunul bližšie k cieľu. Signály, znamenia, varovania (intuícia?). Nemám na to pomenovanie. Ale v hlave mi nonstop šrotovala myšlienka – čo ak je mi predsa len súdené dosiahnuť, čo si zaumienim. Je nado mnou nejaká ochranná ruka, ktorá mi ukazuje cestu, keď upustím od všetkých svojich emócií a načúvam.
Nechcem to dávať do spirituálnej alebo náboženskej roviny. Uvedomujem si, že by mohlo byť niečo viac ako JA… „JA“, schránka plná emócií, strachu, predsudkov,… Z mojej minulosti viem, že vždy, keď bolo zle alebo som blúdil, v mojej zúfalosti a depresiách sa zrazu niečo zmenilo, rozosvietilo sa, zbadal som cestu. Na svet sa pozerám skresleným pohľadom – skresleným zážitkami, myšlienkami, emóciami. Čo ak existuje druhé ja, ktoré má oveľa hlbšie poznanie a vidí realitu bez všetkého odpadu, ktorým si plním hlavu? Čo by som musel spraviť, aby som sa k nemu priblížil čo najbližšie? Prečo sa strachovať, neustále rozmýšľať, čo bude ďalej, keď to môžem nechať na toto moje druhé ja?
Prvýkrát som si povedal, že to skúsim. Skúsim ponechať rozhodovanie na „intuíciu“(alebo ako to nazvať). Oslobodiť sa od neustáleho strachu o budúcnosť.
Späť k story č1. V podstate mi po cca štyroch mesiacoch práce padol ďalší systém. Namiesto môjho klasického zrútenia sa, som bol neobvykle kľudný. Úplne mi zlyhal systém/patterny, zahodil som niekoľko mesiacov práce, zároveň vysychala „pokladnica“, nevedel som vôbec kam ďalej, ale cítil som sa tak dobre a uzmierene ako už dávno nie.
Prešiel týždeň? Dva? A ja som náhodou zablúdil na Twitter profil tradera, ktorý po ôsmich rokoch začal byť ziskový. Zaujala ma konkrétne jedna vec – jeho pattern. Bol podobný tomu, čomu som sa pôvodne venoval. Tentoraz som sa na graf pozeral z iného pohľadu – bez všetkých šípiek, indikátorov a ozdôb, ktoré som tam dookola pchal. Len základné EMAs – a niečo mi prišlo zaujímavé na jeho vstupoch.
Upustil som od všetkého a skúsil obchodovať to, čo som videl a myslel si, že by to mohlo mať edge. Bez testovania.
Marec som uzavrel ako prvý ziskový mesiac na intraday tradingu – konzistentným opakovaním rovnakého patternu. Zatiaľ som vôbec nesiahal do indikátorov alebo kódovania. Chcel som vedieť, či to bola náhoda, alebo som skutočne niečo objavil.
Apríl = ziskový, takmer totožné štatistiky ako marec. Neveril som – nie len tomu, že som mal dva konzistentne ziskové mesiace po sebe, ale aj tomu, že som možno objavil niečo, čo konečne dáva zmysel. A neveril som tomu, že som sa na začiatku roka nezrútil… a že moje „odovzdanie sa“ fungovalo.