Krátky sumár posledného mesiaca. Musím to sem hodiť pre budúceho seba – aby si pripomenul „staré dobré časy“. Straty, auto, brucho, afty, prst, oči, zub…
Nejako sa toho nakopilo. Spočiatku som bol frustrovaný, naštvaný na všetko, cítil som hnev, aký som už dávno nezažil. Dnes som sa zobudil a už len smejem. Niečo sa vo mne zlomilo a celé mi to príde smiešne. Ako keby ma niečo skúšalo, neviem… Havária, auto „totálka“ – neopraviteľné. Do toho bolesti brucha, tretí týždeň v kuse, čoskoro idem na vyšetrenie. Klasika pri nervoch – celé ústa posiate boľavými aftami. Prst na nohe narazený, opuchnutý ako dva, nemôžem poriadne chodiť. Zajtra vyšetrenie očí – neviem zaostriť. Straty už ani nevnímam, tretí týždeň hlboko v červenom. A ešte sa mi zlomil zub… v polovici. Fakt vtipné. Nič vážne sa zatiaľ nedeje, ale toľko blbostí naraz som už dlho nezažil.
Blbé obdobia boli a budú (aj keď toto zatiaľ vedie). Snažím sa aspoň v rámci možností robiť to, čo zvládnem – časovo aj mentálne. Aj malý krôčik je posun. Nechcem to hádzať na osud, ani sa hrať na obeť. Zasa by som spadol do čiernej diery, z ktorej sa ťažko lezie. Myslím, že sa teraz nachádzam na spodných úrovniach nejakej životnej sinusoidy plnej energie a pozitívnosti. Snáď sa trend čoskoro obráti…