S každou stratou sa na povrch vynára pocit strachu. Strach, že neviem, čo robím? Nemám istotu v patternoch a stratégiách? Že postupne odmažem účet na nulu? Rozmýšľam, do akej miery je tento strach obmedzením alebo ochranným mechanizmom.
Príliš často som ľudí videl vymazať účet a vzdať trading predčasne. Ani si nedali šancu na úspech, na štúdium, nedali tomu potrebný čas. Môj cieľ od začiatku bol jasný – prežiť čo najdlhšie a neskoncovať predčasne. Som presvedčený o tom, že strach, ktorý so sebou každá strata prináša, je spojený s tým, že pomaly mažem účet. Straty samotné niesú veľké objemy.
Čím viac sa posúvam vpred, vytváram systém a chápem silu štatistickej vzorky, tým viac začína tento strach zasahovať do rozhodovania. Viem, že systém bude generovať straty aj pri 100 trejdoch. Keď však nastane séria strát, nedokážem udržať hladinu rizika. Buď neobchodujem vôbec, alebo obchodujem s minimálnymi objemami, čo značne mení výsledky systému v porovnaní s backtestom.
Momentálne vidím veľké medzery v tom, čo a ako robiť. Nie som si úplne istý, či signál spĺňa všetky podmienky. Je tam veľa neistoty a to mi vôbec nepomáha udržať rovnakú hladinu rizika pri obchodoch. Ešte stále to musím brať tak, že nemám dostatok skúseností. Nemám úplne dotiahnutý vytestovaný systém, nevidel som ho performovať v rôznych cykloch trhu a nemám dostatočnú dôveru v patterny. Musím strach prijať ako pomocníka a hnací motor, nie ako obmedzenie.