Ako daytrader začiatočník mám nekonečný vnútorný konflikt. Kedy si môžem dovoliť odísť od počítača? Keď zarobím? Keď prerobím? Odsedieť si to od otvorenia do zatvorenia, lebo je to moja povinnosť, keď sa učím? Kedy je dosť?
Stále sa prikláňam k názoru, že si to musím odsedieť. Ale za akú cenu? Mnohokrát odovzdám zisky počas dňa späť. Viem, že už nemusím nič siliť, mám na deň zarobené. Sedím, sledujem, nudím sa – klik, klik, zisk je preč… A pokračujem, musím byť pri tom, sledovať, učiť sa. Ako inak budem mať prehľad?! Mnohokrát by bolo oveľa produktívnejšie vypnúť platformu po prvej hodine a radšej screenovať staré grafy, staré obchody, backtestovať. Keď sú trhy živé, objem neobvykle vysoký, small caps runneri lietajú o stovky percent, prečo nie, vtedy má zmysel to odsedieť. Príležitostí je v takých dňoch na rozdávanie a trading mi príde jednoduchý. Ale v časoch ako teraz… eecht. Na čo? Úplne zabitý čas a mentálna energia.
Samého ma zaujíma, či to dokáže budúci ja. Povedať si: „Dnes nula bodov, vypínam to“ a naozaj odísť a užiť si deň. Ja to momentálne nedokážem, stále prevláda nutkanie „sedieť a učiť sa“ nad „dnes to nemá cenu, alebo „zober zisk a odíď“.
2021: Tým, že som časom pridal niekoľko ďalších aktivít a získal nejaké skúsenosti (alebo prešiel veľa frustrujúcimi dňami), beriem oveľa väčší ohľad na čas a mentálnu energiu. Možno je to len únava po tých rokoch… Neviem. Učím sa oveľa pozornejšie počúvať ten hlas/pocit, ktorý často prekrývame našimi emóciami. V žiadnom prípade neodsudzujem, že som si to roky odsedel od openu do closeu. Ale dnes, keď vidím, že trh je polomŕtvy, vypínam po hodine a venujem sa tomu, čo má hodnotu.