Vzhľadom k tomui, že USA trhy sú v našom časovom pásme posunuté, často sa ocitám v situácii, kde v podstate polovicu dňa len čakám, kým sa otvoria. Mám síce dosť práce, aby som bol od rána zaneprázdnený, no vzadu v hlave stále cítiť to napäté očakávanie.
Dni, keď sa mi nedarí (čo je väčšina), mi pripomínajú popoludnia, keď som mal skúšku alebo pohovor – stres, napätie, nepokoj už od rána. Nepríjemný pocit. Inokedy je to skôr ako čakanie na balík – vzrušenie, očakávanie, nedočkavosť. Neviem, ako sa týchto emócií zbaviť, alebo ich aspoň utlmiť. Najlepšia situácia by bola, keby to čakanie neprežívam vôbec, nulové emócie ohľadom určitého času, žiadne očakávania.
Netuším, ako to riešiť. Možno to časom príde samo, so skúsenosťami? Neviem. Môžem len dúfať. Dôležité je, že si to uvedomujem – viem, že tento stav mi nepomáha. Možno časom na niečo prídem.