Tento týždeň sme so špekulato-kamošom rozoberali dilemu, ktorú máme spoločnú. Pri tejto „kariére“ je ťažké vypnúť. Klasický 9-5 má väčšinou nalinkovanú dovolenku, ktorú si musíme vyčerpať. Tu nie. Deň voľna = pripraviť sa o možnosť zarobiť, objaviť niečo nové.
Často príde obdobie, keď je potrebné vypnúť a nechať hlavu zregenerovať, aby sme to neprepálili. Zároveň však, ako sa hovorí, šťastie nikdy nespí. Ten pocit, čo ak práve dnes je deň, keď sa môžem posunúť ďalej? Čo ak dnes zarobím na mesiac dopredu? To je dilema, ktorú riešim od začiatku tejto cesty. Aj po rokoch stále váham, či deň voľna nie je chyba.
Uvedomujem si všetky pozitíva – hlava potrebuje oddych, regeneráciu, čas na spracovanie a zatriedenie informácií. Ale čo ak práve dnes mi niečo ujde? Čo ak…
Viem, že voľno potrebujem pre svoj ďalší rast a nemám žiadne logické opodstatnenie, prečo by som si ho nemal dopriať. Som však v pozícii, ktorá ma tlačí sedieť za PC a „zarábať“. Teda aspoň mať pocit, že sa o to pokúšam, lebo keď nie ja, tak odkiaľ príde výplata? Je to veľmi kontraintuitívne. A ten prekliaty hlas niekde vzadu v hlave stále šepká: „Čo ak práve dnes o niečo prídeš?“
2025 Keď to spätne čítam s odstupom šiestich rokov, napadajú ma dve veci:
-
Nič mi neujde. Práve naopak. Čistá hlava = čistá myseľ. Súvislosti v štúdiu sa ukazujú samy.
-
Obdobia, keď treba siliť a ťažiť, vs. obdobia, keď treba vypnúť a dočerpať sily. Ak som sa za posledné roky niečo naučil – resp. dozrel natoľko, aby som to pochopil –, tak je to fakt, že keď s trhom žijem deň čo deň, po mesiacoch a rokoch sa naň nejakým spôsobom naladím. Telo a hlava podvedome samy dávajú najavo, kedy nemá zmysel sedieť za PC. A vtedy je čas oveľa lepšie strávený s rodinou alebo niekde, kde si skutočne oddýchnem.