A som zas tam, kde som nechcel byť. Listujem v zápiskoch a – pozri ho – minulý ja to TU už písal.. Opäť veľmi podobná situácia ako v novembri.
Namotivujem sa, naberiem kopu životnej energie a začnem fungovať ako stroj vo všetkých oblastiach. A potom príde zlom – všetko opadne, začnem sa topiť, stratím focus. V prvom rade upustím od cvičenia (choroba, zranenie, výhovorka), potom sa pridajú fastfoody a pivo, flákam denné procesy, sebavedomie padá na nulu. Nemám chuť na nič, len sedieť pred TV a pozerať do blba. Hlava sa nezastaví, je preplnená myšlienkami. Myslel som, že keď zabránim prepracovaniu, predídem tomu – ale prišlo to aj po zmene. Hm. Držal som sa, rysoval som. Každý deň však strata na trhoch, a to sa nenieslo ľahko.
Spúšťač? Rodičia mali prísť na pár dní na návštevu. Vedel som, že budeme piť pivo a chodiť po reštauráciách, tak som začal už predtým. Našiel som si výhovorku, prečo sa prežierať a piť. Do posilky som nešiel, veď načo, keď ďalší týždeň to nebude mať zmysel po fyzickej stránke… No a som tu zas. Takže opäť sa vyhrabať z diery a vrátiť sa k disciplíne.
*Zapisovaním a rozbormi začínam vidieť vzorec – tieto obdobia majú vždy rovnaký priebeh.
Keď myseľ povolí, skĺznem k starej automatike.
- Návrat k zlej strave, lenivosť pripravovať si jedlo
- Návrat k večernému prežieraniu a pivu
- Objednávanie fastfoodov
- Prestanem cvičiť
- Nechuť k všetkému
- Vyprchá zo mňa energia
- Spadám do špirály
- V hlave extrémne veľa sprostostí
- Tornádo useless myšlienok