Na Twitteri som narazil na človeka, ktorý ma neuveriteľne oslovil. Nedokážem pustiť z hlavy ani slovo z tých pár viet, ktoré sme si vymenili. Rozhodol som sa zmeniť veľa vecí. Neustále mám pocit, že nie som ten, kto má kontrolu. Niečo si zaumienim, no moje slabé „ja“ to kedykoľvek zmení. Nie som schopný udržať kormidlo, byť neoblomný. A pritom práve ja som zodpovedný za svoje činy – nikto iný.
- Nejdem do posilňovne? Moje rozhodnutie.
- Cheatujem stravu? Nikto mi nenúti poldeci, zmrzlinu ani fastfood.
- Obchodujem sprostosti? Som to ja, kto nedodržiava pravidlá.
- Nejdem s rodinou na prechádzku? Som lenivý a neviem si na to nájsť čas.
- Zdriemnem si poobede? Nahováram si, že musím, lebo sa mi nechce nič robiť.
- Nescreenujem grafy, nerobím povinné denné procesy? Ďalšia výhovorka, prečo dnes nie.
V tejto chvíli rozhodujem ja o svojom čase a práci – nikto ma nekontroluje. Niektoré dni sa musím prispôsobiť rodine a okolnostiam, ale s tým sa dá počítať vopred. Pokiaľ viem, čo ma čaká, stále môžem naplánovať deň tak, aby som urobil, čo treba – aj keď sa mi nechce.
Vždy som si opakoval, že mám kontrolu. No až teraz mi dochádza jej skutočná podstata. Uvedomujem si, že:
- môžem schudnúť,
- môžem dodržiavať stravu,
- môžem nabrať svaly,
- môžem sa vyrysovať,
- môžem byť disciplinovaný,
- môžem každý deň urobiť to, čo by som mal,
- môžem si vytvoriť voľný čas,
- môžem cheatnúť stravu, ak to môj týždenný plán dovoľuje,
- môžem ísť na štyri výlety s rodinou, ak mám všetko hotové,
- môžem sedieť celý deň za počítačom a venovať sa tomu, čo ma posunie ďalej.
Problém je disciplína. Nepočítam s tým, že prídu obdobia, keď neviem naštartovať motor. Nádrž je takmer prázdna a aj ten najjednoduchší úkon sa mi zdá nesmierne ťažký. Sú dni, keď nedokážem vyliezť z kajuty a uchopiť kormidlo. Kontrolu preberie najväčší šašo z posádky a začne robiť impulzívne, nepremyslené sprostosti. Musím zaviesť systém, ktorý počíta s takýmito dňami – taký, ktorý ochráni moju plťku pred pohromou.