Raz za čas príde deň, kedy sa z nejakého dôvodu úplne opustím. Deň začne ako každý iný, no s nepatrnou odchýlkou v myslení, ktorú často prehliadnem. Do pracovného dňa vstupujem s touto malou deviáciou ktorá ma prepne na “turbo dement” mód. Je veľmi ťažké si to uvedomiť, a aj keď to zistím a uvedomím si, že si koledujem o problém, je nadľudské priznať si to a zareagovať. Stalo sa mi to už mnohokrát a stále mám obrovský problém uznať, že niečo nie je v poriadku. Hlavne, že nemám silu to ovládať a najlepšie by bolo dať si deň voľna.
Vždy to začína ako maličký pramienok, ktorý si na kopci nájde malú štrbinku a pretlačí sa na povrch. Často je uväznený pod stvrdnutým bahnom a nánosom kameňov. Niekedy však prídu dni, keď je vrchná vrstva rozhádzaná a ten zmetok sa pretlačí na povrch. Dôvodov býva mnoho, u mňa najčastejšie pozorované:
- Niekoľko zelených dní po sebe a prehnaná sebadôvera.
- Naopak, “fuck off” mód po niekoľkých dňoch strát.
- Zahmlená myseľ, keď som vyčerpaný, nevyspatý alebo emočne vypätý.
- A jedno z najčastejších – nuda pri grafoch.
Toto sú u mňa predpoklady pre “super” deň.
Odchýlim sa od svojho systému. Automatika preberá kontrolu a ja skúšam otvoriť náhodnú pozíciu mimo systém. Môj argument je: riskujem iba 1/10 svojho rizika, to mi neublíži. Samotný obchod je však ako vydláždenie koryta pre ten pramienok, ktorý naberá na objeme. Je to ďalší malý krok k pohrome. Snáď 90% dní, keď som dosiahol najväčšie straty, to začínalo presne takto. Neboli to dni, keď som zobral plný stop loss na systematickom obchode, ktorý spĺňa podmienky. Boli to dni, keď som obetoval 1/10 rizika na úplnú náhodnú hlúposť a niečo vo mne sa zaprelo a chcelo to naspäť. Veď to dobehnem hneď, jeden mini obchod a som na nule… A už bojujem. Zrazu to vôbec nebol dobrý nápad. Vynorí sa kopa negatívnych myšlienok: “Super, opäť si to spravil… Tak, a začínaš deň s mínusom. Pekne, môžeš opäť dobiehať. Už si predsa vravel, že to nespravíš! Prečo som zas klikol na náhodnú hlúposť…”
Začínam silou-mocou tlačiť na pílu. Chcem sa dostať na nulu a začať deň odznova. Žiadny systematický obchod nenasleduje. Slovo trpezlivosť v ten deň prestane existovať a nahradí ho “musím”. Všetko mi zrazu príde ako fajn setup. Naskakujem priskoro, hneď si to uvedomujem, stláčam hotkey a vyskakujem z obchodu. O minútu to vyzerá, že som sa unáhlil, naskakujem naspäť… Z pramienka sa stali pereje s vodopádom. A to najdôležitejšie, možno ma tie obchody nestoja veľa na stratách, ale po 20-30 obchodoch ma dusia poplatky a mentálna energia je na nule. Na konci dňa sa potľapkám po ramene: pekne, pekne… Ako keby si netušil, že ťa presne takýto deň čaká. Zas raz… Načo som to vôbec pokúšal, neviem.
Pevne verím, že časom, po ďalších desiatkach rovnakých skúseností, sa vo mne niečo zlomí a dokážem poslúchnuť ten hlas, ktorý hovorí: “Dnes veľký pozor!”