Pozeral som niekoľko rozhovorov s Rambom. Nie filmovou postavou, ale veteránom traderom Johnom Moultonom. Čím viac sa nad jeho slovami zamýšľam, tým viac si uvedomujem, že na tom niečo bude. Existovať s čistou hlavou, bez starostí, negatívnych emócií, myšlienok, strachu. Byť mysľou prítomný v momente.
Je to ako pokus sústrediť sa na čítanie textu, no v hlave mi neustále beží desaťtisíc myšlienok naraz. Nedokážem sa koncentrovať a jednu vetu čítam dookola. Potrebujem sa naučiť prečistiť si myseľ. Podobne ako počítač, ktorý beží bez reštartu – procesy sa kopia, RAM sa zapĺňa a systém sa spomaľuje.
Pri researchu cítim, že nevnímam, čo robím. Je to ako manuálna práca pri páse – síce pracujem, ale myšlienkami som úplne inde. Nevšímam si detaily grafov ani dáta, ktoré zapisujem. Myšlienky sú rozlezené na sto strán. Často chcem zastaviť a pustiť z hlavy všetko nepodstatné aj podstatné. Čistá myseľ, neskreslený pohľad.
Spomínam si na skúškové obdobie na výške. Dva týždne som drvil matiku. Narazil som na príklad, ktorý ani za … vyriešiť. Tak dlho som v tých príkladoch sedel, že už mi unikali aj tie najzreteľnejšie premenné. Neplánovane som si dal pauzu, išiel na tréning. Večer som sa k príkladu vrátil – a bam! Riešenie rovno pred očami. Bolo tam celý čas, len hlava už nebola schopná vidieť.
Toto sa mi deje opakovane. Utápam sa v probléme, až kým úplne nestratím prehľad. Tunelové videnie. Jediná vec, ktorá mi pomáha, je odstup – vyčistiť hlavu, reset, refocus, next…
Chcel by som tento reset preniesť do života ako pravidelný proces. Každý deň vyčistiť hlavu od nahromadeného chaosu a aspoň na chvíľu fungovať s čistou mysľou. Mať skutočne otvorené oči aj myseľ. Aký to asi musí byť pocit – fungovať tak väčšinu času? Bez tisícok zbytočných myšlienok a emócií…