Opäť sa nachádzam v období, kedy hľadám motiváciu. Ráno sa musím premáhať, aby som vstal z postele a začal pracovať. Potrebujem znovu naštartovať hybný motor, ktorý ma udrží v tempe.
Spomenul som si na kamaráta, ktorý sa rozhodol svojpomocne (s občasnou pomocou známych) postaviť dom. Mal malý pozemok a našetrené peniaze, ktoré stačili na realizáciu jeho zámeru. Do roka sa chcel sťahovať. Postup a teóriu študoval už predchádzajúci rok, administratíva vybavená, plány pripravené. Rok chcel byť bez práce, makať každý deň od rána do večera, ale s predpokladom, že na konci roka bude mať hotové.
Príde mi to ako veľmi podobná situácia tej mojej. Rozhodol sa obetovať ročnú výplatu a minúť časť svojich úspor na možnosť naplniť svoju víziu vlastného bývania. Na dome pracoval bez prestávky. Nepamätám si, že by sa počas dňa hral na PC, pozeral znudene seriály alebo chodil na výlety či dovolenky. Rok skutočne makal a začiatkom ďalšieho roka sa sťahoval do svojho.
Momentálne hľadám neustále výhovorky, prečo nemusím spraviť, čo mi treba. Prečo si zaslúžim oddych. Prečo je moja mentálna práca „iná“… Nikto ju však nespraví za mňa. Ak si doprajem deň-dva voľna, všetko na mňa počká a ešte sa nabalí zameškané. Išiel som do toho s tým, že chcem za rok vybudovať niečo použiteľné alebo, v najhoršom prípade, vedieť, na čom som. To bol môj pôvodný plán – nepreflákavať dni nič nerobením, oddychovaním alebo hraním hier.
Musím vydržať, makať, v budúcnosti prídu dni, kedy môžem z tohto tempa ubrať. Kedy sa všetka práca začne konečne vyplácať. No days off, žiadne zdriemnutie na obed, žiadne hranie hier… Pokračujem na 100%, bez výhovoriek.