Nie som ja závislý? Stávkovanie, obchodovanie na trhoch, špekulovanie. Adrenalín, strach, chamtivosť – kolotoč emócií. Keď sa známi dozvedia, čím sa živím, často počujem: „Nie si ty závislý? Dávaj si pozor, mnoho ľudí tomu prepadlo.“
Často som nad tým premýšľal. Viem sa stotožniť s hráčom pri automate? Myslím, že v každom z nás sa skrýva kúsok gamblera. Otázne je, do akej miery ho vieme kontrolovať. Keď sa rozhodnem gemblovať, je to za drobné, vedome, len pre ten pocit – „teraz si idem zagemblit.“
Čo ma drží za počítačom? Závislosť? Motivácia? Trpezlivosť? Vášeň? Hobby? Ťažko nájsť slovo, ktoré to vystihuje. Mne sú najbližšie dedikácia, zanietenie, odhodlanie. Ciele, silné presvedčenie, sebadôvera, disciplína, vizualizácia budúcnosti, denné procesy, čas, štúdium, výskum, psychohygiena, priority, sebakritika, kritický pohľad na svet a ľudí, pozitívny prístup k životu, tvrdá práca.
Prečo vstávam každé ráno a ponocujem? Vidím svoju budúcnosť, viem, že svoj život mám do istej miery pod kontrolou. Spravím všetko pre to, aby som sa k tej „vysnívanej, vykreslenej“ budúcnosti dostal čo najbližšie.
Často sa musím prekonávať a nútiť, aby som vôbec sadol za počítač. Aby to neznelo zle – je to moja vášeň. Hľadanie príležitostí, štúdium, osobný rast, sebarealizácia. Ale samotná exekúcia, tá časť, na ktorú sa degenerovaní gambleri tešia – keď si sadnú k stolu a začnú stláčať blikajúce svetielka – je pre mňa skôr povinnosť.
Bojujem s nechuťou, nedostatkom energie, vyhorenosťou, úzkosťami, depresiami. Chce sa mi spať. Išiel by som si vypiť s priateľmi, na chatu, len tak nič nerobiť… Ale nemôžem. Sám sebe to nedovolím. Viem, kde som a viem, čo musím robiť, aby som zhmotnil svoju predstavu o budúcnosti. Keď sa spätne pozriem na minulý mesiac, rok či päť rokov, viem, že to stálo za každú hodinu „zabitého“ života. Krok po kroku si pokrivujem pravdepodobnosti v svoj prospech. Aj keď niektoré dni posun takmer nevidno, stále tam je.
Uvedomil som si, že vôbec nespochybňujem svoje presvedčenie o tom, že budem úspešným špekulantom. Nepremýšľam nad tým, či je to skutočne cesta, ktorou chcem ísť. Či je to reálne a nebudem len ďalší z 95 % „odpadlíkov“ tejto profesie. Viem, že to dokážem, pokiaľ ma netrafí blesk. Otázka nie je, či to vôbec dám, ale kedy.