Keďže moje dni a týždne vyzerali nejak takto, bolo veľmi ľahké skĺznuť po stratovom obchode do negatívnych emócií, sebaobviňovania a neochoty vôbec sedieť za počítačom. Často som mal chuť všetko vypnúť, vzdať to a ísť sa prejsť. Ráno som sa zobúdzal s neznesiteľnou vnútornou nervozitou a úzkosťou, ktorú neviem ani presne popísať.
Dookola si opakujem jednu vec – rovnako ako pri stávkovaní, aj v tradingu musím po strate pokračovať v stratégii (pokiaľ neprekročím maximálnu dennú stratu). Môžem znížiť veľkosť rizika, ale musím zachovať „štatistickú vzorku“ pre účely journalingu a testovania. Potrebujem správnu vzorku, aby som vedel potvrdiť, či stratégia má nejaký edge a pozitívne očakávanie.
Už sa mi mnohokrát stalo, že som odišiel od počítača s “plačom” a o hodinu neskôr som zistil, že mi pár minút po odchode ušiel ďalší trade, kde som mohol dobehnúť stratu a ešte si niečo pripočítať.
Keď som valil stávky, nemal som vôbec tento problém – po stratovom zápase som mal ešte celý deň pred sebou, aby som stratu dobehol, a vždy som daný čas s úsmevom na tvári využil. Aj keď som vedel, že dnes to bude možno len kladná nula, aj to však bolo na konci dňa víťazstvo. Vôbec som nezažíval takéto emočné kolotoče ako pri tradingu. Myslím, že úspechu-neúspechu v tradingu prikladám priveľkú váhu.
Samozrejme, to, že obchodujem omnoho väčšie pozície, ako by som mal, alebo by som pravdepodobne ani nemal obchodovať za skutočné peniaze, je už druhá vec. Rovnako aj „naplnenie štatistickej vzorky“… Ale čoho? Keď nemám presne definovaný systém.