Dlhšiu dobu sa mi v ničom nedarí a začína sa mi to dostávať do hlavy. Nejde mi stávkovanie zápasov, nejde mi trading, a pritom do toho dávam viac než kedykoľvek predtým.
Stále sedím v researchoch, dookola niečo testujem. Jeden deň mám pocit, že sa posúvam kilometrovým krokom, a na druhý dostanem takú facku, že mi je do plaču. Finančne, držím straty na uzde, problém je skôr psychický. Začínam sa strácať vo vlastnej hlave, myšlienky sa mi pletú, pravidlá tradeov mi unikajú, zabúdam, ako má vyzerať normálny graf. Emócie v tradingu vôbec neviem držať na uzde. Všetko to smeruje k pocitu, že totálne degenerujem.
A do toho – o tri mesiace sa mi narodí syn a čoskoro stratím prácu. Príde mi toho na mňa už trochu priveľa. Manželku presviedčam, že všetko bude v poriadku, a vo vnútri tomu aj verím, no často pochybujem. Toto obdobie mi dáva ťažko do tela.
Uvedomujem si, že je to len fáza konsolidácie. Buď to vzdám a padnem nadol, alebo vytrvám. Jedného dňa to musí naberať správny smer. Momentálne mám však chuť kopnúť si poldeci, zabaliť sa do periny, pustiť si fajn hudbu a celý deň nič nerobiť.
Keď som začínal, povedal som si, že do toho dám všetko. Že “nebudem mať život” a bude to ťažké obdobie na hlavu. Ale stále s víziou, že obetujem pár rokov života uzavretý v jaskyni, ponorený do farebných čiarok, a otvorím si tak cestu k vysnívanej budúcnosti – slobodu, možnosti, čas. Spoznám sám seba a pochopím, akú mám skutočnú hodnotu.
Aj keď som stále len na začiatku začínam chápať, čo to obnáša. Predpokladám, že toto je stále len slabá ukážka toho, čo ma čaká v budúcnosti. Hlavne akú silu majú moje vlastné myšlienky, momentálne tie negatívne.
Naposledy som písal o potrebe oddychu a teraz si uvedomujem, že ťahám už niekoľko týždňov nonstop, zavretý doma, zatiahnuté žalúzie, žiadny čerstvy vzduch alebo slnko. Demence..