Každý väčší posun vpred si vyžaduje krok späť. Keď som posiloval, v určitom momente som sa zasekol, či už rastovo, alebo silovo. To isté v akrobácii. Zrazu som sa sekol a nešlo mi nič – stále som padal, nedokázal som si pohyb vo vzduchu vizualizovať. Stagnácia.. Je to spôsob, akým telo a hlava dávajú najavo, že je toho priveľa.
Keď prídu tieto obdobia, vypni na deň, dva, týždeň. Je to nevyhnutné pre ďalší posun a udržanie mentálnej a fyzickej energie. Úplný relax, vyčistená hlava, schopnosť vypustiť myšlienky. Čas, kedy asistentka v hlave stihne dobehnúť zameškané, pozakladať súbory do správnych priečinkov a tie následne zatriediť do šuflíkov.
Ak si sa vydal na túto cestu, pamätaj si – pokiaľ sa prepáliš, výrazne znížiš svoje šance na úspech. Rovnako ako pri cvičení, keď prestanem načúvať telu. Cítim, že mám celú hornú časť stuhnutú, že potrebuje oddych, a aj napriek tomu idem na silový tréning – 99 % prípadoch ma „sekne“ a som odpálený minimálne na 2 týždne. Pri akrobacii boli následy často horšie a končil som so sádrou na ruke alebo nohe.
Tvoja hlava je tvojím najcennejším aktívom, rovnako ako tvoja psychika a mentálny stav. Nepripusti, aby si upadol do stavu, z ktorého sa ťažko vracia naspäť – prepálený, prepracovaný a v depresii. Zahmlené myslenie a bez akéhokoľvek svetla na konci tunela. Maj to na pamäti: ty máš kontrolu. Ty musíš načúvať svojmu telu a zakročiť. Nikto iný ti nepovie, kedy máš dosť. Aj keď, pozor na tú časť teba, ktorá šepká: „Už je čas oddýchnuť si“ pri prvom náznaku námahy. Je veľmi dôležité zistiť, kde sú skutočné hranice. Tak, ako pri cvičení, som dávno pochopil, že naše hranice sú oveľa ďalej, než si moje „úbohé ja“ myslí.
Najrýchlejšia cesta nebola začať tam, kde som skončil. Najrýchlejšia cesta často bola vrátiť sa k úplným základom. Pripomenúť si pohyby s časťami tela, ktoré som už mal zmáknuté, ktoré som robil automaticky. A postupne si znovu vybudovať „sebadôveru“. Samotný proces následne trval vždy kratšie a kratšie.