Prechádzal som ďalším dlhotrvajúcim stratovým obdobím a frustrácia ma pomaly, ale isto požierala. Bolo to ešte v začiatkoch – len niekoľko mesiacov vo svete day tradingu, všetko pre mňa bolo nové. Z nejakého dôvodu som mal pocit, že už viem obchodovať, čítať grafy. Jediné, čo mi podľa mňa stálo v ceste, bola moja vlastná hlava (hlúpe a naivné).
Napadlo mi, že začnem zapisovať krátke príspevky, myšlienky – čokoľvek, čo mi napadne. Budem viac analyzovať svoje myšlienkové pochody a možno časom prídem na to, prečo je trading niektoré dni jednoduchý a inokedy nedokážem urobiť absolútne nič správne.
Mal som víziu, kam by som sa chcel časom posunúť. Chcel som z toho vytvoriť krátky, niekoľkovetový dokument – „road map“, ktorý by som mohol kedykoľvek vytiahnuť, keď zídem z cesty. Odstavec, štyri až päť viet s tým najpodstatnejším, čo mi pomôže vrátiť sa späť a pokračovať správnym smerom. To bol primárny dôvod, prečo som vôbec začal s písaním.
Samotné písanie na mňa nečakane pôsobilo terapeuticky – prinášalo mi úľavu a videl som v ňom obrovský prínos. Bol to spôsob, ako si vyčistiť hlavu od kvanta myšlienok, ktoré sa neustále hromadili. S tým opadol aj stres. Začal som písať vždy, keď som cítil potrebu niečo zo seba dostať – či už dlhý sloh, alebo len jednu-dve odrážky, stručnú myšlienku… Nič silené, žiadne obmedzovanie. Niekedy som prežil mesiac-dva bez jedinej poznámky, inokedy prišlo obdobie, keď som písal aj trikrát denne.
Po rokoch to hodnotím ako jednu z najlepších vecí, ktoré som vďaka tradingu začal. Nie kvôli tradingu samotnému, ale preto, že mi písanie pomohlo posunúť sa ďalej ako človek. Otvorilo mi dvere do komnát, kam sa bežne neodvážime vstúpiť – alebo skôr mi pomohlo pochopiť, že vôbec nejaké dvere existujú. Človek by čakal, že keď ich konečne rozrazí, nájde odpovede. Čo som však často našiel, bolo schodisko vedúce o poschodie nižšie – a tam ďalšia trojica dverí.
“Viac analyzovať svoju myseľ, viac rozpisovať jednotlivé procesy, značiť si, čo potrebujem vylepšiť a na ktorej časti primárne pracovať. Píš, píš, píš – koľko len chceš. Čím viac, tým lepšie. Určite to nebolo a nikdy nebude na škodu – práve naopak! Každým novým „článkom“ sa vždy posúvam ďalej, upevňujem si myšlienky a dávam im formu.”